Novinka OverenaSpolocnost.sk spája odborníkov z oblasti účtovníctva, audítorstva a práva. Ponúka rýchlo a jednoducho zistiť finančný stav spoločnosti prostredníctvom webovej aplikácie.
Rozhovor s pánom Ing. Maroš Hrubčina, M.B.A., ekonómom a odborným špecialistom na ekonomickú štatistiku.
Read MorePozitíva reálna úroková miera je podnetom na odloženie spotreby .Stáva sa to ak je reálna úroková miera vyššia ako miera časovej preferencie .Časová preferencia je spätá s ochotou/neochotou odložiť spotrebu do budúcnosti.
Existuje neistota tykajúca sa správania domácnosti a možno sa stretnúť s rôznymi názormi na to ,či je spotreba podmienená reálnou úrokovou mierou, ktorá nie je priamo pozorovateľná .
Na jej zachytenie treba poznať nominálnu úrokovú mieru a očakávanú mieru inflácie .
N.G.Mankiwa zastáva názor ,že na baze analýzy správania individuálnych ekonomických subjektov nie je možné predvídať efekt zmeny úrokovej miery. Empirické štúdie naznačujú, že pokles úrokovej miery môže viest k rastu spotreby ,avšak tento efekt je relatívne slabý.
Read More
Očakávanie rastu cenovej hladiny bude mat vplyv na správanie ekonomických subjektov ,ktoré sa budú snažiť znížiť svoju peňažnú hotovosť a budú zvyšovať spotrebu.
Pri neočakávanej zmene cenovej hladiny dochádza k znovurozdelovaniu bohatstva medzi veriteľmi a dlžníkmi. V krátkom období rast cenovej hladiny podnecuje spotrebu ,pretože kúpna sila peňazí klesá. V dlhom období nastáva pokles spotreby lebo sa jednotlivé ekonomické subjekty snažia obnoviť svoje likvidne aktíva. Na agregátnej úrovni pokles likvidity vedie k poklesu spotrebných výdavkov a tým k poklesu agregátnych výdavkov ,keďže spotrebne výdavky sú ich organickou účasťou.
Tento efekt odráža vplyv zmien v objeme realnych zostatkov peňažnej hotovosti na spotrebu. Reálne zostatky peňažnej hotovosti predstavujú množstvo peňazí ktoré si jednotlivé ekonomické subjekty ponechávajú v držbe. Ak sú reálne zostatky peňažných hotovosti vyššie než žiaduce ,relatívne dlhodobo stabilne ,budú ekonomické subjekty zvyšovať spotrebu ,ak sú reálne zostatky peňažných hotovosti nižšie než žiaduce ,spotrebu znížia.
V tomto prípade sa nepovažuje za rozhodujúcu nominálna suma peňazí ktorou ekonomicky subjekt disponuje ,ale tým ,či je ta suma postačujúca na zabezpečenie stabilnej kúpnej sily . Ak sa rovnováha naruší ,následne sa prejaví snaha ekonomického subjektu opätovne dosiahnuť rovnováhu. Osobitým prípadom je cambridgesky efekt ,ktorý odráža vplyv zmien reálnych zostatkov peňažných hotovostí na dopyt po statkoch .
Read More
Moderné ekonomické teórie spotreby chápu bohatstvo ako determinant spotreby. Zmena cenovej hladiny, ktorá modifikuje veľkosť bohatstva jednotlivých ekonomických subjektov, ale aj rozdelenie bohatstva medzi nimi, ovplyvňuje spotrebu i úspory.
Možno jednoznačne určiť že so zvyšovaním daní sa znižuje úroveň disponibilného dôchodku, no nie je možné jednoznačne určiť, aký to bude mať vplyv na spotrebu resp. úspory domácnosti.
Tento vplyv však možno predvídať, lebo závisí na rôznych faktoroch ako charakter daňovej zmeny, druh daní a iné.
Pri posudzovaní charakteru dňovej zmeny poznáme dočasnú daňovú zmenu, ktorá nemá až taký veľký vplyv na spotrebu ako trvalá daňová zmena. Ak ide o dočasný pokles daní, prax ukázala že to vedie skôr k rastu úspor, než k rastu spotreby.
V rámci progresívneho zdaňovania sa poukazuje na hraničné daňové sadzby, ktoré majú zásadný význam pre podnety k práci. Ak sú vysoké tak sa tak sa ľudom neoplatí pracovať a prácu nahrádzajú voľným časom a naopak, čím dochádza k poklesu ponuky práce a naopak.
Read More
Spotreba nie je ovplyvňovaná len výškou dôchodkov resp. bohatstva, ale aj rozdelením týchto dôchodkov resp. bohatstva.
S týmto rozdeľovaním dôchodkov sa vyskytuje problém dôchodkovej nerovnosti, ktorú niekto akceptuje ako výsledok fungovania trhu, a niekto odsudzuje a navrhuje zasahovať do rozdeľovania a zmierniť tak túto nerovnosť.
Prehľad argumentov pre a proti zasahovaniu do rozdeľovania je bližšie uvedený v diele Teórie spotreby, úspor, investícií a vládnych výdavkov.
Na Slovensku vstúpilo GDPR do platnosti 25.5.2018.GDPR je nové nariadenie EP a Rady č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Nečakajte a nechajte si vypracovať GDPR od spoločnosti Safedata.sk, ktorá je jednotkou na trhu. GDPR (General Data Protection Regulation) výrazne posilní ochranu osobných údajov v EÚ a na Slovensku. Rozšírila sa aj teritoriálna pôsobnosť, tzn. že sa začala uplatňovať na európske organizácie a aj na organizácie, ktoré nie sú usadené v EÚ, ak ponúkajú služby dotknutým fyzickým osobám v EÚ.
Najzložitejšie je nájsť konsenzus medzi týmito prístupmi, aby neboli demotivačné ani pre jednu stranu, ktorej sa to týka.Existujú rôzne názory na to čo spôsobuje vyššiu spotrebu. Či je to vyššia dôchodková nerovnosť alebo nižšia dôchodková nerovnosť. Read More
Na rozdiel od dôchodku, ktorý je tokovou veličinou, bohatstvo je stavovou veličinou, ktorá odráža peňažnú hodnotu všetkých aktív, ktorými domácnosť disponuje k určitému časovému okamihu.
Skutočnosť že väčšie bohatstvo vedie k vyššej spotrebe, sa nazýva efekt bohatstva. Príkladom sú dvaja spotrebitelia, z ktorých prvý má na účte odložených 100 000 SK a druhý tam nemá nič. Prvý spotrebiteľ môže spotrebovať časť bohatstva, kým druhý nemá žiadne bohatstvo, z ktorého by mohol čerpať.
Čím väčšie bohatstvo domácnosť vlastní, tým má väčšie predpoklady na nadobudnutie vyšších dôchodkov, ktoré zasa vo väčšej miere umožňujú zvyšovať bohatstvo. Read More
Dôchodok je pojem, na ktorý sa možno pozerať z rôznych hľadísk a z toho vyplýva aj veľa rôznych definícií.
Podľa Samuelsona a Nodrhausa dôchodok vyjadruje celkový objem peňazí, ktoré získava osoba alebo domácnosť za určité obdobie. Pričom ide o tokovú veličinu. Širším vymedzením dôchodku sa stretávame u Lisého, podľa ktorého dôchodok predstavuje tok reálnych alebo finančných zdrojov, ktoré priamo alebo nepriamo plynú z výroby a pripadajú jednotlivým ekonomickým subjektom. Ide o širšiu definíciu, lebo odmena sa tu chápe v peňažnej ale aj naturálnej podobe.
„Daň je (v slovenskom práve) platba fyzických alebo právnických osôb, ktorá je vynútiteľná, nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca a ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.“