Pozitíva reálna úroková miera je podnetom na odloženie spotreby .Stáva sa to ak je reálna úroková miera vyššia ako miera časovej preferencie .Časová preferencia je spätá s ochotou/neochotou odložiť spotrebu do budúcnosti.
Existuje neistota tykajúca sa správania domácnosti a možno sa stretnúť s rôznymi názormi na to ,či je spotreba podmienená reálnou úrokovou mierou, ktorá nie je priamo pozorovateľná .
Na jej zachytenie treba poznať nominálnu úrokovú mieru a očakávanú mieru inflácie .
N.G.Mankiwa zastáva názor ,že na baze analýzy správania individuálnych ekonomických subjektov nie je možné predvídať efekt zmeny úrokovej miery. Empirické štúdie naznačujú, že pokles úrokovej miery môže viest k rastu spotreby ,avšak tento efekt je relatívne slabý.
Americkí ekonómovia Dornbusch a Fisher poukazujú na nejednoznačné výsledky ,ktoré vyplývajú z uskutočnených prieskumov. Zvýšenie úrokovej miery zvyšuje vynos a sporenie sa stáva atraktívnejším ,ale zároveň sa stáva menej nevyhnutným ,lebo očakávanú cieľovú sumu možno dosiahnuť pri nižších úsporách . Malo výskumov potvrdilo výrazné klady účinok zvýšenia úrokovej miery na úspory.
Význam morálnej dimenzie pri spotrebne a tvorbe uspor
Moderné teórie spotreby vysvetľujú tvorbu uspor želaním zabezpečiť si určitú stálu úroveň spotreby v rámci celého životného cyklu. A Etzioni označil minimálne 3 morálne hodnoty , ktoré takisto ovplyvňujú tvorbu uspor:
- Miera v akej sa považuje za nemorálne byt zadlžený
- Presvedčenie ,že treba sporiť aby sa človek nestal závislým od iných
- Je potrebné pomôcť deťom pri “štarte do života“
Z pohľadu akceptácie týchto hodnôt vzniká kritická výhrada voči teórii životného cyklu ,ktorá sporenie vysvetľuje želaním uchovávať si rovnakú úroveň spotreby v čase odchodu do dôchodku ,v čase keď pracovný dôchodok bude nulový .
Mieru uspor ovplyvňuje aj morálne hodnotenie nákupov na uver .Rozmach kreditných kariet vedie k rastu spotreby a poklesu uspor alebo tvorbe negatívnych uspor jednotlivých domácnosti ,čo znižuje celkove úspory domácnosti.
Optimistické/pesimistické očakávania a ich vplyv na spotrebu a úspory
Správanie domácnosti je podmienene ich očakávaniami, ktoré sú vždy spojene s istou dávkou neistoty, nedôvery ,čo sa prejavuje aj v spotrebnom správaní domácnosti. Neistote a nedôvere možno pripísať skutočnosť ,že domácnosti sa spravidla správajú tak ,aby si udržali konštantnú úroveň svojich aktív a na spotrebu vynakladajú iba dôchodky ,ktoré im prinášajú jednotlivé aktíva . Úspory sú z hľadiska domácnosti akousi poistkou ,ktorá im pomáha tlmiť rôzne zmeny dôchodku ,než prostriedkom na zabezpečenie stálej úrovne spotreby v čase odchodu do dôchodku.
