Spôsob transformácie

Likvidovať staré mocenské štruktúry, podporiť konkurenciu a dosiahnuť reštrukturalizáciu.

To, že sa tento spôsob transformácie veľkých podnikov vo väčšine prípadov neosvedčil, je dnes všeobecne známe. Budovať kapitalizmus bez kapitálu nie je možné. Stať sa vlastníkom veľkého podniku „na dlh“ bolo nebezpečnou ilúziou. Kauzy Stehlíka v Poldi Kladno, Marouška v ČKD Praha či Soudka v Škode Plzeň sú jasným príkladom.

Ing. Pravec bol od začiatku proti privatizácii do rúk manažmentu či proti kupónovej privatizácii. Rovnako zásadne nesúhlasil Čítať viac

Prínos Japonského manažmentu

Japonský manažment sa stal pojmom najmä v 70. rokoch, keď sa západný manažment dostal do určitej krízy. Na zmeny vo svetovom ekonomickom a politickom prostredí odpovedajú japonskí manažéri využitím vlastných sociálno-kultúrnych zvláštností a dôsledným rešpektovaním toho, čo výsledky manažérskej teórie a praxe doteraz priniesli. Zvláštnosti japonskej školy sa prejavovali vo vzťahu zamestnancov k podniku, v systéme personálnej práce, založenej na celoživotnom zamestnaní, služobnom postupe a systéme odmeňovania. Racionálnym využitím modernej teórie manažmentu sa stali japonské podniky efektívnejšie, rýchlejšie reagovali na zmeny prostredia, prinášali kvalitnejšie výrobky. Medzi najznámejšie metódy uplatňované v japonských podnikoch patria najmä:
Čítať viac

Oprávnení žiadatelia pre čerpanie Eurofondov

Oprávnení žiadatelia

O poskytnutie nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu môžu na základe výziev žiadať inštitúcie verejného, súkromného a tretieho sektora (napr. samosprávne kraje a miestna samospráva, inštitúcie štátnej a verejnej správy, stredné/stredné odborné školy, vysoké školy, univerzity, výskumné a vzdelávacie inštitúcie, mimovládne organizácie, obchodné komory, profesijné zduženia a združenia zamestnávateľov, malé, stredné a veľké podniky).
Čítať viac

Flexibilita a delenie rizika

Flexibilitou, čiže pružnosťou podnikateľskej činnosti možno znížiť nepriaznivé dôsledky výskytu predovšetkým rizík tržných, ktoré sú spojené s výkyvmi dopytu, zmenami predajných cien, ale aj rizík spojených s dostupnosťou a cenovou hladinou surovín, materiálov a energií  ako aj mnohých ďalších rizík.

Pružnosť podnikateľskej činnosti výrobného charakteru možno zaisťovať viacerými spôsobmi. K najvýznamnejším patrí voľba výrobného zariadenia či  technológie, ktoré nie sú úzko špecializované, ale majú univerzálny charakter.

Prednosti  univerzality sa v tomto prípade prejavujú v schopnosti:

Zníženie určitých podnikateľských rizík prostredníctvom pružnosti možno dosahovať spravidla len za cenu zvýšených nákladov. Toto zvýšenie vzhľadom k výraznej špecializácii dosahuje priemerne 40%. No aj napriek tomu sa podnikateľom doporučuje, aby bola pružnosť   zabudovaná do každého významnejšieho podnikateľského rozhodnutia, čím bude zaistený významný faktor ich podnikateľského úspechu. Dosiahnutá podnikateľská pružnosť sa prejavuje predovšetkým v skrátení doby, počas ktorej je firma schopná reagovať na zmeny trhu.

Delenie rizika

Pri využití tohto postupu sa riziko rozdeľuje medzi dvoch alebo viacerých účastníkov, ktorí sa spoločne podieľajú na realizácii konkrétnej podnikateľskej činnosti.
Čítať viac

CIEĽOVÁ ORIENTÁCIA PODNIKU

Vízia podniku Barum Continental

Barum Continental sídliaci v Českej republike v Otrokoviciach neďaleko Zlína sa stal najväčším výrobcom osobných pneumatík v Európe. Podnik dlhodobo vykazuje strmý nárast výroby a predaja. V súčasnosti produkuje asi 12 mil. výrobkov za rok, perspektívne sa počíta až s 18 mil. pneumatík ročne. Obdobnú dynamiku vykazuje vývoj finančných ukazovateľov. Čisté tržby dosiahli v roku 1999 takmer 14,8 mld. Kč, t.j. o 23 % viac ako v roku predchádzajúcom. Tomu zodpovedá historicky najvyšší objem čistého zisku v čiastke presahujúcej 1,5 mld. Kč, čo predstavuje takmer trojnásobný medziročný rast.

Podnik je členom koncernu Continental AG, druhého najväčšieho producenta pneumatík v Európe, štvrtého na svete. Svojimi Čítať viac

Európske projekty

Európsky sociálny fond podporuje rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom národných projektov alebo tzv. dopytovo orientovaných projektov.

Národné projekty

Národné projekty realizujú inštitúcie na celonárodnej úrovni.

Riadiaci orgán alebo Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom priamo oslovuje inštitúcie, tzv. konečných prijímateľov s návrhom na realizáciu zadefinovanej aktivity. Priame zadanie aktivít môže byť uplatnené iba v tom prípade, ak realizáciu aktivít konečným prijímateľom stanovuje zákon.
Čítať viac

Vplyv zmeny cenovej hladiny na úrokovú mieru

Pozitíva reálna úroková miera je podnetom na odloženie spotreby .Stáva sa to ak je reálna úroková miera  vyššia ako miera časovej preferencie .Časová preferencia je spätá s ochotou/neochotou odložiť spotrebu do budúcnosti.

Existuje neistota tykajúca sa správania domácnosti a možno sa stretnúť s rôznymi názormi na to ,či je spotreba podmienená reálnou úrokovou mierou, ktorá nie je priamo pozorovateľná .

Na jej zachytenie treba poznať  nominálnu úrokovú mieru a očakávanú mieru inflácie .

N.G.Mankiwa zastáva názor ,že  na baze analýzy správania individuálnych ekonomických subjektov nie je možné predvídať efekt zmeny úrokovej miery. Empirické štúdie naznačujú, že pokles úrokovej miery môže viest k rastu spotreby ,avšak tento efekt je relatívne slabý.
Čítať viac

POSTUPY ELIMINÁCIE RIZÍK

Riziko vyskytujúce sa v zahraničnom obchode ako aj riziko celej podnikateľskej činnosti nie je pevne dané, ale manažér či podnikateľ  ho môže uplatnením vhodných postupov a opatrení znížiť, alebo vo veľmi výnimočných prípadoch celkom eliminovať. Postupy znižovania rizika sú zamerané na odstránenie alebo elimináciu príčin vzniku rizika a tým aj na zníženie nepriaznivých dôsledkov rizika.

Prístupy eliminácie rizík môžeme rozdeliť do dvoch skupín na:

Ofenzívne stratégie

Tieto spôsoby redukcie rizika sa sústreďujú na určitú prevenciu rizika. Do tejto skupiny môžeme zaradiť činnosti, cieľom ktorých je pôsobenie na vlastné príčiny vzniku rizika tak, aby sa znížila pravdepodobnosť výskytu rizikových situácií, ktoré by mali nepriaznivé dôsledky na úspech  realizácie podnikateľského zámeru, resp. aby sa eliminovali rizikové situácie s veľmi nepriaznivými efektmi  alebo aby sa  znížila veľkosť nepriaznivých efektov.
Čítať viac

Škola „ľudských vzťahov“/Behavioristická (human relations)

Z dôvodu kritiky klasickej teórie pre jej pohľad na človeka len ako na stroj, vznikol nový prístup – neoklasická teória /behavioristická koncepcia/. Základom tejto teórie sú behavioristické vedy, ktoré zdôrazňujú psychologicko-sociálnu stránku. Upriamili pozornosť na človeka, všímali si skupinové správanie a konanie ľudí, sledovali konflikty a spoluprácu, komunikáciu, štýl vedenia. Na základe psychologických a sociologických poznatkov tento smer odvodzuje odporúčania na výber a rozmiestňovanie pracovníkov, na vedenie ľudí a ich stimuláciu. snaží reagovať na príliš ekonomické prístupy taylorizmu. Niektorí autori ju považujú za jednu z klasických prístupov k manažmentu, iní v nej vidia počiatok nástupu širšej skupiny behavioristických prístupov. Čítať viac

Reštrukturalizácia a. s. Rotax

Rotax

Rotax patril do roku 1990 medzi úspešné podniky s dlhou históriou, technickým zázemím a efektívnym hospodárením. Do roku 1990 všetok zisk a väčšina odpisov boli centralizované vo výrobno-hospodárskej jednotke. Po jej rozpade sa štátny podnik Rotax ocitol bez pohotových finančných prostriedkov, ktoré boli potrebné na budúcu nevyhnutnú reštrukturalizáciu. Obdobie rokov 1990 až 1992 naštartovalo kritický vývoj, pretože.

Rotax sa v roku 1992 dostal do veľmi vážneho postavenia, pretože bol bez vlastných zdrojov a navyše veľmi zadlžený. Popri tom sa mu zrútili dovtedajšie trhy v dôsledku politických a hospodárskych zmien. Ako podnik s rozsiahlymi výrobnými kapacitami mal aj značné fixné náklady. Bolo jasné, že Rotax musí uskutočniť reštrukturalizáciu radikálnym spôsobom.

Vlastníci si uvedomovali kritickú situáciu aj to, že na uskutočnenie reštrukturalizácie nemajú potrebné skúsenosti. Na túto úlohu bol najatý tím skúsených amerických manažérov na čele s M. Murrayom. Ten veľmi rýchlo zhodnotil situáciu a vypracoval projekt reštrukturalizácie, ktorý obsahoval dva hlavné ciele:
Čítať viac