Spotreba nie je ovplyvňovaná len výškou dôchodkov resp. bohatstva, ale aj rozdelením týchto dôchodkov resp. bohatstva.
S týmto rozdeľovaním dôchodkov sa vyskytuje problém dôchodkovej nerovnosti, ktorú niekto akceptuje ako výsledok fungovania trhu, a niekto odsudzuje a navrhuje zasahovať do rozdeľovania a zmierniť tak túto nerovnosť.
Prehľad argumentov pre a proti zasahovaniu do rozdeľovania je bližšie uvedený v diele Teórie spotreby, úspor, investícií a vládnych výdavkov.
Prísnejšie pravidlá a vyššie sankcie za nedodržanie GDPR
Na Slovensku vstúpilo GDPR do platnosti 25.5.2018.GDPR je nové nariadenie EP a Rady č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Nečakajte a nechajte si vypracovať GDPR od spoločnosti Safedata.sk, ktorá je jednotkou na trhu. GDPR (General Data Protection Regulation) výrazne posilní ochranu osobných údajov v EÚ a na Slovensku. Rozšírila sa aj teritoriálna pôsobnosť, tzn. že sa začala uplatňovať na európske organizácie a aj na organizácie, ktoré nie sú usadené v EÚ, ak ponúkajú služby dotknutým fyzickým osobám v EÚ.
Najzložitejšie je nájsť konsenzus medzi týmito prístupmi, aby neboli demotivačné ani pre jednu stranu, ktorej sa to týka.Existujú rôzne názory na to čo spôsobuje vyššiu spotrebu. Či je to vyššia dôchodková nerovnosť alebo nižšia dôchodková nerovnosť.
Ja zastávam názor, že k vyššej spotrebe dochádza keď je bohatstvo rozdelené rovnomerne medzi domácnosťami. Dôvodom je klesajúci hraničný sklon k spotrebe. Ak určité bohatstvo vlastní jedna domácnosť, jej spotreba nebude na takej úrovni ako by bola keby bolo dané bohatstvo rozdelené medzi viacerými subjektmi.
