Kategória: Manažment

Max Weber

Jeho snahou bolo povýšiť sociálne vedy na úroveň prísnej vedeckosti, a to tým, že skúmal ich metódy a chápal ich ako čisto opisné. Weber sa usiloval striktne rozlišovať skúsenostné vedy a hodnotiace posudzovanie, jednostranné partikulárne poznanie a uchopovanie totálneho, empirickú skutočnosť a podstatu bytia. Na rozdiel od Diltheyovej teórie intuitívneho chápania musí podľa Webera chápajúca sociológia ako „veda, ktorá chce výkladom pochopiť sociálne konanie a tým príčinne objasniť jeho priebeh a jeho účinky“, pýtať sa racionálne na účel a prostriedky, pretože iba tým môže chápanie dosiahnuť obzvlášť vysokú evidentnosť. Ako pomocný pojem vyvinul Weber pojem ideálneho typu. Ideálny typ je podľa Webera sociologická metóda, ku ktorej sa sociálna skutočnosť musí približovať (je to abstrakcia, ktorá však v skutočnosti neexistuje – čisto trhové hospodárstvo, pozitívna byrokracia). Read More

Henry Fayol

Bol zakladateľom a hlavným predstaviteľom teórie všeobecnej správy. Bol nazývaný aj „Otec modernej teórie administratívneho manažmentu“. V roku 1860 Fayol absolvoval banskú akadémiu v St. Etienne. Ako 19 – ročný inžinier začal pracovať v uhoľnej a hutníckej spoločnosti.  V roku 1888 bol Fayol zvolený za generálneho riaditeľa spoločnosti. V tom čase bola spoločnosť na pokraji krachu. Keď Fayol v roku 1918 odchádzal z tejto funkcie, patrila spoločnosť medzi najsilnejšie francúzske priemyselné koncerny. Na základe svojich dlhoročných manažérskych skúseností, vyvinul koncepciu teórie všeobecnej správy, ktorú publikoval v roku 1917 pod názvom Administration industrielle et générale. V roku 1949 bola preložená a publikovaná v anglickom jazyku ako General and Industrial Management a je považovaná za základné dielo teórie klasického manažmentu. Read More

Baťa sa pri svojej práci najviac inšpiroval H. Fordom. Neriadil sa však overenými pravidlami, ale vytvoril si svoje vlastné. Svoje pracovné metódy nezatajoval, jeho továrne si chodili obzerať návštevníci z celého sveta.  Baťove závody boli rozdelené do 5 skupín:

výroba obuvi, nákupné oddelenie, predajné oddelenie, pomocné závody a osobné oddelenie.

Riadenie vychádzalo z výrobnej stratégie, ktorá mala tieto ciele:

1. vyrobiť obuv pre široké vrstvy obyvateľstva – lacná kvalitná obuv, ktorá sa dá vyrobiť len veľkosériovo,
2. sústavne znižovať výrobné náklady a výrobné ceny,
3. snažiť sa byť stále „prvý a najlepší” v technike, v organizácii práce, systéme riadenia a vo výkonnosti.

Read More

V roku 1891 sa zamestnal v Edison Illuminating Company ako inžinier a po druhý raz opustil rodinnú farmu. Čoskoro sa stal hlavným inžinierom a mohol sa naplno pustiť do svojich experimentov. Každý večer po návrate z továrne domovtrávil hodiny prácou na benzínovom motore. Úsilie a vytrvalost neboli márne. V roku 1896 zostrojil svoje prvé samohybné vozidlo podobné bicyklu, zvané Quadricycle. Povzbudený svojim úspechom založil spolu s ďalšími investormi v roku 1899 Detroit Automobile Company. Chcel dokázať nesprávnosť tvrdenia, že automobil je hračka bohatých. Žiadny obchodník v Detroite by nebol investoval do tak riskantného podniku. Ľudia obvykle prijímaju nový výrobok váhavo, zvlášť keď je postrádateľný.

Spoločnosť Detroit Automobile Company však nikdy nepredala viac ako šesť alebo sedem automobilov ročne. Záujem spoločníkov Read More

Pri svojej práce v továrni videl, že robotníci používajú rôzne spôsoby vykonávania rovnakej práce, a že sa nijaká alebo len veľmi malá pozornosť venuje tomu, či má robotník na danú prácu potrebné schopnosti a danosti. V dôsledku toho bola výkonnosť robotníkov nízka, robotníci sa snažili robiť čo možno najmenej a dosiahnuť pokiaľ možno čo najvyššiu mzdu. Taylor dospel k názoru, že vedeckým prístupom je možné zvýšiť výkonnosť robotníkov. Zameral sa na skúmanie človeka predovšetkým ako objektu riadenia, t.j. na možnosť zvýšiť účinnosť práce robotníkov. Jeho cieľom bolo maximalizovať výsledok ich práce pri minimalizácii jej spotreby. Za dôležitú skutočnosť pokladal materiálnu motiváciu robotníkov. Človeka chápal ako ekonomickú bytosť, ktorú motivujú predovšetkým peniaze. Vypracoval normovanie práce, chcel zvýšiť produktivitu práce robotníka prostredníctvom štandardizácie nástrojov a metód práce. Snažil sa zjednodušiť pracovné úkony, aby pracovníci vykonávali najjednoduchšie pohyby. Preto presadzoval dôslednú deľbu medzi fyzickou prácou (robotníkom) a duševnou prácou (riadením). Read More

Počiatkybsúčasného manažérskeho myslenia sú obyčajne spájané s prvými teoretickými prácami praktikov – manažérov priemyslových podnikov z konca v 19. a začiatku 20. storočia. Avšak problematika riadenia činnosti ľudí zaujímala mnohých mysliteľov už dávno pred tým. Už v tých časoch, keď ľudia začali vytvárať organizované skupiny za účelom splnenia svojich spoločných i individuálnych, ekonomických i mocenských cieľov, ktoré by ťažko dosiahli ako jednotlivci, sa stalo riadenie nevyhnutným prostriedkom na zabezpečenie koordinácie individuálneho úsilia na splnenie vytýčeného cieľa.

Historické korene moderného manažérskeho myslenia

Read More

„Manažment je dosahovanie cieľov prostredníctvom druhých“.   

Patrí mu označenie jedna z najdôležitejších ľudských činností. Je to proces, ktorý slúži na dosahovanie cieľov organizácie prostredníctvom usmerňovania premeny vstupov, resp. zdrojov na požadované výstupy. Vykonávajú ho manažéri, ktorí pomocou racionálnych aktivít vplývajú na zdroje, tieto kombinujú a usilujú sa zabezpečiť ich efektívnu transformáciu. Manažment by sme mohli definovať aj ako  systém jednoty teórie a praxe riadenia v podmienkach reálneho fungovania trhového mechanizmu, ktorý využíva rozsiahly tvorivý prístup subjektu riadenia k objektu riadenia v záujme dosahovania vytýčených cieľov.

Systém manažmentu

Read More

Potenciál Európskych fondov

V rámci 11 operačných programov sa bude Slovensko snažiť zvýšiť konkurencieschopnosť
regiónov, pri raste zamestnanosti a dodržiavaní princípov udržateľného rozvoja.

K strategickým prioritám v prípade Slovenskej republiky patria:

1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť:

– regionálna infraštruktúra – vzdelávacia infraštruktúra zameraná na znalostnú ekonomiku, zariadenia sociálnej starostlivosti, archívy a knižnice, podpora konkurencieschopnosti a inovačných kapacít regiónov, obnova miest a regionálnych ciest;

Read More

Poľsko plánuje prostredníctvom 21 operačných programov vytvoriť podmienky pre rast konkurencieschopnosti a znalostnej ekonomiky, s dôrazom na rast zamestnanosti a sociálnu, ekonomickú a územnú kohéziu.

Stratégia využitia európskych fondov má šesť horizontálnych cieľov:

1. Zlepšenie funkčných štandardov pre verejnú administratívu a rozvoj partnerských mechanizmov – pri zlepšení administratívnych kapacít a posilnení občianskej spoločnosti (good governance, zníženie byrokracie, dôraz na kvalitné verejné služby).

Read More

Maďarsko má 15 operačných programov, ktoré sledujú dva hlavné strategické ciele:

1. Udržateľný dlhodobý rast – v rámci tohto cieľa pôjde hlavne zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky, vrátane posilnenia znalostnej ekonomiky, rozšírenia ekonomickej základne a rozvoja podnikateľského prostredia.

2. Rast zamestnanosti – pričom sa bude klásť dôraz hlavne na väčšiu ponuku práce, zlepšenie možností na získanie práce, podporu dopytu po práci, podporu vytvárania nových pracovných miest a vytvorenie aktívneho trhu práce, ktorý bude podporovať rovnováhu medzi ponukou a dopytom.

Read More