Vedenie ľudí a kontrola

Priame vedenie spolupracovníkov a podriadených tvorí hlavnú náplň činnosti všetkých manažérov. Schopnosť efektívne viesť iných, predstavuje jednu z rozhodujúcich kompetencií manažéra. Vodcovstvo býva popisované ako vplyv, či umenie takého ovplyvňovania ľudí, aby sa snažili ochotne a s nadšením dosahovať ciele, ktoré pred nimi stoja. „Je to sociálny proces ovplyvňovania činnosti jednotlivcov alebo skupín, ktorého výsledkom je dobrovoľná spoluúčasť uvažovaných osôb na dosahovaní stanoveného cieľa“.

Vedenie ľudí

Čítať viac

Plánovanie, rozhodovanie

Každý podnikateľ si musí urobiť jasnú predstavu o tom, v akom odbore chce podnikať, ako si predstavuje svoje podnikanie a aké výsledky, vrátane finančných, chce dosiahnuť. Musí teda uvažovať smerom do budúcnosti – musí plánovať. Jednou zo základných funkcií manžmentu je proces cieľov podniku, stanovenia prostriedkov na ich dosiahnutie a spôsobov, ktoré umožnia ciele splniť, nazývaný plánovanie. Ciele podniku musia byť vymezené vecne, merateľne a zároveň časovo ohraničené. Je ich možné splniť pomocou pracovných, materiálových, kapacitních a peňažných prostriedkov. Úlohou plánovania a rozhodovania manažéra je, čo najdôkladnejšie stanoviť dosiahnutie stanovených cieľov, aby bol očakávaný výsledok čo najefektívnejší. Čítať viac

Manažment ako riadenie podniku a štruktúra podnikového manažmentu

V riadení malých i veľkých podnikov, bez ohľadu na oblasť podnikania, pri vedení obchodu, nemocnice, či reklamnej agentúry, v štátnej správe, pri vedení futbalového oddielu, proste čohokoľvek, kde výsledok nezávisí len na jednotlivcovi, ale od toho, ako dobre sa darí dosahovať vytýčené ciele s pomocou iných ľudí, môžeme hovoriť o manažmente.

Pojmom manažment je niekedy označovaná skupina ľudí, ktorí vykonávajú riadiace funkcie, sú teda manažérmi.

Manažment ako skupina ľudí, ich úlohy a funkcie manažmentu

Čítať viac

Súčasné trendy v teórii a praxi manažmentu

Zatiaľ čo 80. roky 20. storočia boli poznamenané najmä snahou účinne reagovať na japonskú výzvu, ďalšie roky boli silno poznamenané nástupom globalizácie a jej dôsledkami. Vo vyspelých krajinách nasýtenosť trhu spomaľuje rast potrieb, to vyvoláva potrebu prechodu od „trhu dodávateľov“ k „trhu zákazníkov. Rastie tlak na konkurencieschopnosť, tlak na potrebu vyrábať lacno a kvalitne, rýchlo inovovať, poskytovať vysokú úroveň služieb. Rozvíjajú sa informačné technológie a rastú možnosti ich využitia. Globalizácia trhu prináša nové výzvy a nové možnosti, no na druhej strane rozpory a ohrozenia. Posiľňuje sa vplyv nadnárodných spoločností, ktoré najmä po pádu socializmu expandujú do nových krajín. Zmena dynamiky externého prostredia prináša okrem príležitostí aj nečakané riziká a hrozby. Čítať viac

Charakteristika, stratégia a ciele podniku

Z ekonomického hľadiska je podnik ekonomický právny subjekt, právnická osoba, ktorá premieňa vstupy inputy (práca, pôda, kapitál) na výstupy outputy (tovary a služby) za odmenu. Zmyslom existencie podniku je splnenie vytýčených cieľov, uspokojenie potrieb tretích osôb (spotrebiteľov), ale aj zamestnancov a vlastníkov a hlavne dosahovanie zisku.

Spoločenská zodpovednosť podnikov

Čítať viac

Empirizmus

V americkom manažmente je veľmi rozšírený empirický prístup, založený na analýze, zhodnotení a zovšeobecnení kladných i záporných skúseností manažérskej praxe. Najvýznamnejším empirikom po 2. svetovej vojne je Peter Drucker, ktorý viac ako 40 rokov výrazne ovplyvňuje manažérske myslenie. Je pre neho charakteristický široký záber skúmania a rozpracovania praktických otázok manažmentu. Po prvýkrát formuloval svoju koncepciu manažmentu ako umenia a ako súboru poznatkov na riadenie podnikovej činnosti. Podľa neho všetci manažéri musia vykonávať 5 základných činností: Čítať viac

Manažment a jeho pojmové vymedzenie

Pojem manažment možno chápať a interpretovať v štyroch významoch. Manažment ako proces, profesia, vedná disciplína a umenie.

Manažment ako proces vyjadruje skutočnosť, že manažment je praktická činnosť manažéra, ktorá predstavuje súbor aktivít na dosiahnutie cieľa. Manažment v tomto zmysle je dynamický proces, ktorý sa začína definovaním cieľov, pokračuje ich realizáciou až po kontrolu. Ide o neprestajne sa opakujúci cyklus činností.

Manažment ako profesia sa traduje od obdobia, ktoré je známe pod názvom „manažérska revolúcia“. Ide o obdobie od polovice Čítať viac

Nová“ teória manažmentu

Po 2. svetovej vojne sa rozšíril interdisciplinárny charakter teórie manažmentu najmä aplikovaním poznatkov nových vied. Vznikla „nová “, „moderná “ teória manažmentu, ktorá nie je po obsahovej stránke celkom vykryštalizovaná a prepracovaná.

Rozhodovací prístup

Predstavitelia tohoto smeru vychádzajú z toho, že jadrom riadenia je prijímanie rozhodnutí, na ktoré pripadá aj vysoký podiel času z jeho celkového cyklu. Pozornosť sa sústreďuje na 2 problémy, pri ktorých sa hľadajú možnosti ako zdokonaliť rozhodovanie, a to:

  • na vypracovanie racionálneho postupu rozhodovania, s čím súvisí vznik heuristiky
  • na vypracovanie a využívanie takých spôsobov rozhodovania, ktoré umožňujú prijať čo najefektívnejšie riešenie spomedzi možných variantov.

Čítať viac

Prínos Japonského manažmentu

Japonský manažment sa stal pojmom najmä v 70. rokoch, keď sa západný manažment dostal do určitej krízy. Na zmeny vo svetovom ekonomickom a politickom prostredí odpovedajú japonskí manažéri využitím vlastných sociálno-kultúrnych zvláštností a dôsledným rešpektovaním toho, čo výsledky manažérskej teórie a praxe doteraz priniesli. Zvláštnosti japonskej školy sa prejavovali vo vzťahu zamestnancov k podniku, v systéme personálnej práce, založenej na celoživotnom zamestnaní, služobnom postupe a systéme odmeňovania. Racionálnym využitím modernej teórie manažmentu sa stali japonské podniky efektívnejšie, rýchlejšie reagovali na zmeny prostredia, prinášali kvalitnejšie výrobky. Medzi najznámejšie metódy uplatňované v japonských podnikoch patria najmä:

  1. Ringi – sei – systém rozhodovania zdola nahor založený na možnostikaždého vyjadriť sa k spôsobu riešenia, výsledok je potom založený nakonsenze.
  1. Kaizen – založený na dodržiavaní noriem a trvalom zlepšovaní, ide o systém zameraný na zvýšenie produktivity, kontrolu kvality, podporu iniciatívy zamestnancov na nepretržité priebežné zlepšovanie kvality všetkých procesov. Tento prístup preslávil automobilku Toyota a mnohé ďalšie, v Európe sa začala presadzovať najprv vo švédskych firmách, postupne sa stala nástrojom zvyšovania kvality vo väčšine firiem.
  2. Metóda just – in – time predstavuje nástroj na zefektívnenie výrobného procesu a na znižovanie nákladov z hľadiska riadenia zásob.
  3. Komplexní dôraz na kvalitu nachádza svoj odraz v systéme riadenia TQM (Total Quality Management) – komplexné riadenie kvality.

 

Aj keď je „japonský zázrak“ už históriou, niektoré nové metódy a skúsenosti manažérskej práce obohatili teóriu a prax manažmentu a stali sa neodmysliteľnými nástrojmi efektívneho manažmentu v Európe i Amerike. Pre ďalší rozvoj manažmentu je príznačné kombinovanie prístupov, rozširovanie a využívanie skúseností a snahy čo najúčelnejšie reagovať na zmeny vo svetovom prostredí. Dá sa teda očakávať, že najmä vďaka globalizačným procesom sa budú pred niekoľkými rokmi zdôrazňované rozdiely medzi americkým, európskym a východoázijským manažmentom čiastočne stierať a vzájomne obohacovať.

Škola „ľudských vzťahov“/Behavioristická (human relations)

Z dôvodu kritiky klasickej teórie pre jej pohľad na človeka len ako na stroj, vznikol nový prístup – neoklasická teória /behavioristická koncepcia/. Základom tejto teórie sú behavioristické vedy, ktoré zdôrazňujú psychologicko-sociálnu stránku. Upriamili pozornosť na človeka, všímali si skupinové správanie a konanie ľudí, sledovali konflikty a spoluprácu, komunikáciu, štýl vedenia. Na základe psychologických a sociologických poznatkov tento smer odvodzuje odporúčania na výber a rozmiestňovanie pracovníkov, na vedenie ľudí a ich stimuláciu. snaží reagovať na príliš ekonomické prístupy taylorizmu. Niektorí autori ju považujú za jednu z klasických prístupov k manažmentu, iní v nej vidia počiatok nástupu širšej skupiny behavioristických prístupov. Čítať viac