Súboj najsilnejších leteckých „nízkonákladoviek“
Súboj najsilnejších leteckých „nízkonákladoviek“ sa odohrá aj pod Tatrami. SkyEurope nabral odvahu a od začiatku decembra 2005 zvýšil frekvenciu linky z Popradu do Londýna na dvakrát do týždňa. Hustota prvých rezervácií mu dala za pravdu. Zareagovali najmä mladí Poliaci z juhu a Slováci z východu a stredu krajiny. Vysoké aj Nízke Tatry tak dostávajú šancu, že získajú novú turistickú klientelu z Britských ostrovov. Čaká sa najmä na tých, ktorí ceny lyžiarskych stredísk v západnej Európe považujú v porovnaní so svojím platom za vysoké. Tento potenciál a kroky svojho hlavného regionálneho konkurenta však chce nasledovať aj Ryanair. Plánujú začať lietať z Popradu do Londýna. Je možné, že budú pribúdať aj ďalšie linky z Bratislavy. V hre sú Rím, Štokholm, Dublin, Brusel, Barcelona. Letisku však dali veľmi tvrdé podmienky.
Najkomplikovanejšou požiadavkou je vybaviť lietadlo do dvadsaťpäť minút od pristátia. Vyložiť a naložiť približne stopäťdesiat cestujúcich a ich batožinu, natankovať minimálne potrebné množstvo pohonných látok. Popradské letisko je navyše najvyššie položené letisko s pravidelnou dopravou v Európe. V zime, keď môžu byť komplikované poveternostné podmienky a lietadlá bude treba odmrazovať, krátky limit Írov nestihnú. Ak to letisko nebude naozaj stíhať, letecká spoločnosť bude požadovať pokuty. Žiadajú aj lacnejšie palivo. Súboj dvoch „nízkonákladoviek“ o Tatry komentuje majiteľ cestovnej kancelárie Liptour, s. r. o., Liptovský Mikuláš: „Najprv sme mali radosť, že začne lietať aj Ryanair, no teraz máme obavy.“ Ryanair chce na rozdiel od SkyEurope lietať každý deň. Je obava, že ak vyhrá nad SkyEurope, a potom odíde s tým, že linka bude nerentabilná, ďalších päť rokov nik z Popradu do Európy lietať nebude. V každom prípade Poprad nové linky chce, a preto investuje. Skončili sa už úpravy interiérov, pribudol nový röntgen a ďalší pult na vybavenie cestujúcich. Aktuálna kapacita je stopäťdesiat prilietajúcich a odlietajúcich pasažierov za hodinu. V praxi to znamená, že ak by v tom čase prišiel napríklad nepravidelný let s turistami, do budovy by sa nezmestili. Letisko navyše musí investovať do oplotenia. Potrebuje na to 19 miliónov korún. Budúci rok by mali pomôcť štrukturálne fondy, štyri milióny prisľúbil majiteľ Aquaparku Poprad, ktorý zároveň tvrdí: „Ak chceme, aby sa lietalo, musíme pomôcť.“
Ceny kerozínu
V súvislosti so stúpajúcou cenou ropy a leteckého benzínu experti v poslednom čase hovoria o vlne bankrotov menších nízkonákladových aeroliniek. Cena kerozínu, leteckého paliva, vzrástla za posledné dva roky takmer na dvojnásobok. Situácia by mala pomôcť hlavne veľkým podnikom Ryanair a EasyJet, ktoré si tak zvýšia podiel na trhu. V Európe operuje dnes asi 60 lacných aerolínií. Je možné, že niektoré podniky budú musieť zdraženie palív premietnuť do cien. Účtovaniu palivových príplatkov, ako to robia klasické aerolinky, sa zatiaľ poväčšine bránia. Najmenej zraniteľné sú najmenšie podniky. Tieto „nízkonákladovky“ nechcú zvýšiť ceny leteniek, a teda riešenie budú hľadať v redukcii nákladov.
Keď je hmla
Problémy „nízkonákladoviek“ sa prejavili 30. 11. 2005 na rannom lete z Bratislavy do Londýna. Odlet bol plánovaný o desiatej. Letiskový rozhlas napriek pomerne hustej hmle ešte pred deviatou hlásil, že lietadlo pristane o 9.20 hod. O pol desiatej nová správa v rozhlase potvrdila, že lietadlo pristálo. Bohužiaľ, nie v Bratislave, ale vo Viedni. Na ďalšiu správu cestujúci mali podľa oznamu v rozhlase čakať. Prišla: „Let je zrušený, čakajte na ďalšie informácie.“ Do haly medzi cestujúcich prišla zamestnankyňa letiska a rozdávala drobné papieriky s telefónnym číslom. „Ak chcete ďalšie správy, musíte telefonovať na toto telefónne číslo.“ Rozdávala číslo, na ktorom však mnohým čakajúcim telefón nikto nedvíhal. Tým, ktorým sa podarilo dovolať, ľudia na druhom konci po anglicky vysvetlili, že na riešenie takýchto prípadov dostali nesprávne telefónne číslo.
Vypracovanie GDPR od outsourcingovej firmy SAFEDATA
Dramatické sankcie za nedodržanie GDPR nariadenia EÚ už postihujú malé spoločnosti na Slovensku. Sprísnili sa pravidlá spracovania osobných údajov občanov EU a zvýšili sa dramaticky sankcie. Postupne sa zavádzalo do všetkých krajín EU. Za porušenie nových pravidiel EU zaviedlo až likvidačné pokuty. Neváhajte ak nemáte ešte ošetrené GDPR nariadenie vo vašej spoločnosti a nechajte si vypracovať GDPR dokumentáciu u outsourcingovej spoločnosti SAFEDATA. Firma Safedata.sk vypracovala viac ako tisícky dokumentácií pre spoločnosti na celom Slovensku.
Pred malý stánok leteckej spoločnosti v Bratislave sa nahrnula viac ako stovka cestujúcich. Zamestnankyne letiska sa snažili vymeniť letenky. Ponuka bola obmedzená, odlet z Brna, pár miest na linku pred polnocou či na druhý deň. Rad sa hýbal pomaly. Ani dve a pol hodiny nestačili, aby sa všetci meškajúci dostali k okienku. Kto potreboval byť v Londýne ešte v ten deň za vidna, musel použiť nízkonákladového konkurenta, ktorý letel tesne popoludní. To si však vyžiadalo približne 6 tisíc korún za jednosmernú letenku. Tých, ktorí chceli vrátiť letenku, zamestnankyňa letiska zapisovala do zoznamu, ktorý mal byť poslaný do centrály prepravcu. Odtiaľ sa mali ozvať, ako budú prípad vrátenia peňazí alebo náhradu letu riešiť. Letecká spoločnosť sa napokon ozvala po deviatich dňoch, že časť zaplatenej sumy vráti.
Sú to práve nízkonákladové aerolinky, ktoré protestujú proti podmienkam na ochranu cestujúcich, ktoré vydala Európska komisia. Sú v nej určené nielen finančné náhrady za zrušenie letu, ale aj povinnosť leteckej spoločnosti poskytnúť telekomunikačné služby, dať cestujúcim stravu a občerstvenie, či pre tých, ktorým ponúkli letenku na druhý deň, zabezpečiť aj prenocovanie v hoteli.
