Postavenie skladu, dokonca s inovatívnymi prvkami a zatiaľ s otvoreným vývojom, nevyzerá na prvý pohľad ako nezvyčajný podnikateľský počin. V prípade projektu bratislavského podniku Sklados, s. s r. o., však ide o jeden z prvých samoobslužných skladov v strednej Európe a vôbec prvý na Slovensku. Podľa konateľa Pavla Kalmana je však dopyt po takomto type služby výsledkom istého stupňa rozvoja spoločnosti, tak rastúceho počtu ľudí, ktorí dočasne odchádzajú za prácou, ako aj rozmachu malého a stredného podnikania.
Štart
Samoobslužné sklady majú pôvod v Spojených štátoch amerických. Aj preto sú vo svete známejšie pod anglickým názvom selfstorage. Začali sa využívať v 60. rokoch minulého storočia v Texase. Pri masívnom sťahovaní najmä vojenských odborníkov za prácou vznikla potreba uskladnenia ich osobných vecí a majetku v medziobdobí pred získaním ubytovania. Kvôli jednoduchosti manipulácie vznikli ako sústavy skladovacích priestorov, do ktorých sa ľudia mohli dostať v ktorúkoľvek hodinu, no zároveň si majetok uchovali v bezpečí. Zo začiatku za pomoci visiaceho zámku.
Technika
V súčasnosti sa počet samoobslužných skladov v USA počíta v desiatkach tisíc. S ďalšou výstavbou takéto priestory disponujú čoraz modernejšou technológiou. Základom fungovania v súčasnosti využívaných skladov tretej generácie je trojica v súčinnosti fungujúcich elektronických systémov. Ide o prístupový systém, ktorý človeku umožní vstup do objektu a k jeho bunke, no zároveň v prepojení s alarmom zaisťuje bezpečnosť, a na to všetko dohliada vnútorný kamerový okruh. Na zabezpečenie diskrétnosti však nesleduje konkrétne bunky, ale všetky vchody a komunikácie. Automatický vstup umožňuje nájomcom schránok prístup 24 hodín denne bez asistencie pracovníkov skladu. Tých v prípade zvyčajného fungovania stačí fyzicky stretnúť iba na začiatku pri uzatvorení kontraktu. Potom sa už využíva len čipová karta chránená PIN kódom. Vývoj sa pomaly dostáva aj cez tento stupeň. V USA začínajú v súčasnosti skúšobne využívať systém umožňujúci aj automatizovanú registráciu. Zákazníka systém eviduje podľa čísla sociálneho zabezpečenia a preveruje na základe verejných informácií a dokonca aj bankového registra. V projekte Skladosu, ktorý bude fungovať so systémom tretej generácie, preto predstavovali náklady na výpočtovú techniku značnú sumu z rozpočtu 40 miliónov korún v roku 2005. Hlavnou položkou však bola realitná časť projektu, ktorou je nákup pozemku, projekt a výstavba skladu. Spoločníci podniku ho z jednej štvrtiny financovali vlastnými prostriedkami, zvyšok prostredníctvom úveru z banky.
Súkromné osoby
Hranaté siluety skladov na Kopčianskej ulici v bratislavskej Petržalke sa vyskytujú pomerne často. Ide o jednu z najvychytenejších logistických lokalít hlavného mesta, čo potvrdzuje výskyt známych mien zo sveta logistiky. Pre samoobslužný sklad však medzi kľúčové logistické napojenia patrí aj blízka petržalská osobná železničná stanica. Dôvodom je potenciál využitia bezobslužného skladu turistami. Medzi tradičných používateľov selfstoragu podľa Kalmana patria návštevníci, ktorí na istý čas zavítajú do mesta a chcú si bezpečne uskladniť batožinu. Jeho využitie je však omnoho širšie. „Ak ľudia odchádzajú na dlhší čas za prácou či štúdiom do zahraničia, byt zvyčajne prenajmú. Zariadenie a osobné veci v ňom však nechcú nechať,“ opisuje Kalman jav, ktorého rastúci trend primal spoločníkov Skladosu k realizácii projektu. Ľudia si však potrebujú „odložiť“ zariadenie bytu aj na kratší čas. „Napríklad pri sťahovaní,“ poznamenal šéf podniku.
