Európska komisia v júni 2005 schválila nový návrh reformy drahého a zastaraného cukrového režimu Európskej únie. Oproti návrhu spred roka, ktorý neprešiel cez Radu ministrov poľnohospodárstva, z neho vypadlo administratívne znižovanie výrobných kvót a presúvanie kvót medzi krajinami. Očakáva sa, že zníženie produkcie cukru v únii o štyri až šesť miliónov ton ročne zabezpečí trh. V krajinách s najnižšou efektívnosťou výroba cukru v prípade presadenia reformy zanikne, vo väčšine ostatných objem produkcie klesne. Ceny cukru sa znížia.
Nový návrh počíta so znížením garantovaných výkupných cien cukru o 39 percent a cukrovej repy o 42 percent. Toto zníženie sa má dosiahnuť za dva roky. Začne sa už v cukrovarníckej kampani 2006 – 2007. Cena tony cukru má podľa návrhu celkovo klesnúť zo súčasných 621 eur na 385 eur (14 740 Sk). Za tonu cukrovej repy dostanú poľnohospodári namiesto 42 eur len 25 eur. Ide o zníženie, ktoré je dokonca výraznejšie, než vo vlaňajšom návrhu Európskej komisie. Európska únia totiž medzitým prehrala spor vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Tá rozhodla, že subvencovanie exportu cukru z únie deformuje svetovú cenu a pripravuje tak o príjmy konkurenčných exportérov. Doterajšia kombinácia výrobných kvót, vysokých garantovaných cien a ochrany pred dovozom totiž viedla k tomu, že ceny cukru sú v únii viac ako trojnásobne vyššie než na svetovom trhu.
Pestovateľom repy by 60 percent výpadku príjmov malo pokryť zvýšenie jednotnej platby pre farmu, ktorá nie je viazaná na objem produkcie. Na Slovensku by tak poľnohospodári dostali za tonu repy približne 960 korún a kompenzáciu vyše 400 korún za tonu. Pred vstupom do EÚ dostávali slovenskí farmári 1 200 až 1 300 korún na tonu. Po reforme budú síce dostávať výrazne menej ako vlani a v práve začínajúcej sezóne, ale stále o niečo viac ako pred vstupom do únie. Francúzskym roľníkom sa aj po reforme viac oplatí pestovať repu než obilie. Kompenzáciou pre cukrovary, ktoré čaká reštrukturalizácia, je návrh zvýšenia kvóty na výrobu izoglukózy. Okrem toho sa môžu uchádzať o jednorazovú finančnú náhradu za zníženie výrobných kapacít a zatváranie závodov. Nárok na ňu budú mať len tie cukrovary, ktoré investujú do odstraňovania sociálnych a environmentálnych dôsledkov zatvárania závodov. Odhady z odvetvia hovoria o páde tretiny európskych cukrovarov.
Kompenzáciu plánuje EU
Kompenzáciu plánuje EU vyplácať len počas prvých štyroch rokov reformy, pričom bude z roka na rok klesať. Na tvorbu zdrojov na reštrukturalizáciu sa budú skladať cukrovary, ktoré tieto náklady – v prvom roku reformy dosiahnu 126 eur na tonu cukru – prenesú na spotrebiteľa. Konečný spotrebiteľ bude preto pokles cien cukru pociťovať až postupne. Naplno by sa mal prejaviť až po štyroch rokoch od spustenia reformy. Analytici však očakávajú, že výrobcovia sa pokúsia pokles vykompenzovať orientáciou na drahší značkový stolový cukor. Najviac preto na reforme zrejme neušetrí konečný spotrebiteľ, ale potravinársky priemysel, ktorý používa cukor ako vstup do výroby. Priemerná spotreba cukru na jedného obyvateľa v EÚ dosahuje 35 kilogramov ročne.
Reforma sa stane od roku 2006 realitou, len ak ju schvália členské krajiny a Európsky parlament. Komisia aj nastupujúce proreformne orientované britské predsedníctvo únie by ju chceli presadiť najneskôr na novembrovom zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva. Už v decembri by totiž únia chcela reformou argumentovať na ministerskom zasadnutí WTO v Hongkongu. Úskalím môže byť súhlas všetkých členských krajín únie. Podľa dopadovej štúdie z dielne Európskej komisie totiž reforma spôsobí zánik alebo drastickú redukciu pestovania repy a výroby cukru v Grécku, Írsku, Taliansku a Portugalsku. Dôvodom sú nízke hektárové úrody cukrovej repy a jej nízka cukornatosť. Na opačnom konci stoja krajiny s nákladovo najefektívnejšou výrobou Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Švédsko a Poľsko. Dopadová štúdia sa podrobne venuje len starým členským krajinám. Slovensko je však spolu s Českom a Maďarskom zaradené do takzvanej hraničnej skupiny krajín, v ktorých výroba cukru prežije, ale jej objemy sa výrazne znížia.
