Súčasné trendy v teórii a praxi manažmentu

Zatiaľ čo 80. roky 20. storočia boli poznamenané najmä snahou účinne reagovať na japonskú výzvu, ďalšie roky boli silno poznamenané nástupom globalizácie a jej dôsledkami. Vo vyspelých krajinách nasýtenosť trhu spomaľuje rast potrieb, to vyvoláva potrebu prechodu od „trhu dodávateľov“ k „trhu zákazníkov. Rastie tlak na konkurencieschopnosť, tlak na potrebu vyrábať lacno a kvalitne, rýchlo inovovať, poskytovať vysokú úroveň služieb. Rozvíjajú sa informačné technológie a rastú možnosti ich využitia. Globalizácia trhu prináša nové výzvy a nové možnosti, no na druhej strane rozpory a ohrozenia. Posiľňuje sa vplyv nadnárodných spoločností, ktoré najmä po pádu socializmu expandujú do nových krajín. Zmena dynamiky externého prostredia prináša okrem príležitostí aj nečakané riziká a hrozby. Čítať viac

Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus

Súčasne so vstupom do Európskej únie (EÚ) sa Slovenská republika stala členom Európskeho hospodárskeho priestoru (European Economic Area, skratka EEA), do ktorého patria aj krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Na základe dohody medzi EÚ a krajinami EZVO Nórske kráľovstvo, Island a Lichtenštajnsko poskytnú v období od 1. mája 2004 do 30. apríla 2009 Slovenskej republike a ďalším štátom finančnú pomoc v celkovej ročnej sume 13,36 miliónov EUR. Počas obdobia piatich rokov bude Slovenskej republike poskytnutá celková suma 67 mil. EUR, pričom 95% tejto sumy bude poskytnutých zo zdrojov Nórskeho kráľovstva.

V súvislosti s uvedeným bolo potrebné vytvoriť aj určitý nevyhnutný právny základ poskytovania finančnej pomoci. Podpisom memoránd o porozumení začiatkom roka 2005 sa vytvorili dva samostatné finančné mechanizmy, a to finančný mechanizmus EHP (FM EHP) a Nórsky finančný mechanizmus (NFM).

Cieľ k zmierneniu hospodárskych a sociálnych rozdielov

Cieľom tejto pomoci je prispieť k zmierneniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore prostredníctvom grantov na investičné a rozvojové projekty v prioritných oblastiach.

Kým prvých šesť prioritných oblastí je podporovaných z finančného mechanizmu EHP aj z Nórskeho finančného mechanizmu, posledné tri prioritné oblasti sú výlučné podporované z Nórskeho finančného mechanizmu. Okrem prioritných oblastí boli určené aj fondy, ktoré by mali slúžiť na pokrytie špecifických oblastí formou blokových grantov Sú to nasledovné fondy:

  • Fond pre mimovládne organizácie
  • Fond technickej pomoci pre implementáciu finančných mechanizmov
  • Fond výskumu
  • Fond na podporu spolupráce medzi školami/štipendiá
  • Fond počiatočného kapitálu
  • Fond know-how – vytvorený len z Nórskeho finančného mechanizmu

Národným kontaktným bodom pre implementáciu FM EHP a NFM v SR sa stal Úrad vlády SR, pričom zodpovednosť za celkovú administratívnu koordináciu a použitie prostriedkov bola zverená Odboru koordinácie predvstupových fondov a bilaterálnej spolupráce.

Platobným orgánom pre tieto finančné mechanizmy je Ministerstvo financií – odbor Národného fondu. Za riadenie finančného mechanizmu EHP zodpovedá Výbor pre finančný mechanizmus EHP. Za riadenie Nórskeho finančného mechanizmu zodpovedá Ministerstvo zahraničných veci Nórskeho kráľovstva. Tieto inštitúcie zároveň schvaľujú poskytovanie finančných prostriedkov konečným prijímateľom v prípade individuálnych projektov a v prípade blokových grantov schvaľujú sprostredkovateľov pre blokový grant. Úrad pre finančný mechanizmus (ÚFM) zodpovedá za každodennú realizáciu finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu a slúži ako kontaktný bod pre prijímateľské štáty.

Topvar – stratégia

Tretí podnik v odvetví Topvar, a. s. ako aj štvrtý najväčší pivovar Steiger sa rozhodli, že väčšiu časť dane premietnu do cien a menšiu časť zvýšenej dane zoberú na seba. Topvar v roku 2004 znížil výrobu o 15 % na 570 tisíc hektolitrov, Steiger sa zmenšil o pätinu na zhruba 175 tisíc hektolitrov. Steigeru to však paradoxne pomohlo k vyššej ziskovosti, keďže po znížení produkcie pod dvestotisíc hektolitrov už mohol využívať zvýhodnenú daň pre malé pivovary, a tak rok 2004 uzatvoril so ziskom zhruba 20 miliónov korún. Nateraz zvažuje, že až do oživenia trhu zostane pod hranicou výroby dvestotisíc hektolitrov a využije zvýhodnenú daň, no dlhodobo má ambíciu rásť.

Predstavitelia pivovarov sa zhodli, že uhrádzanie zvýšenej spotrebnej dane museli zohľadniť aj v utlmení dlhodobo výrazných Čítať viac

Kategorizácia investičných projektov

V záujme ekonomického rozvoja SR boli stanovené preferencie poskytovania štátnej pomoci pre investície do špecifických oblastí. Tieto preferencie sú v súlade s Národnou stratégiou podpory priamych zahraničných investícii, ktorá umožňuje poskytnúť vyššie percento pomoci odvetviam hospodárstva, ktorých rozvoj je prioritným záujmom Slovenskej republiky (služby s vysokou pridanou hodnotou – vývojové a IT softwarové centrá a pod.) a naopak obmedzuje pomoc pre odvetvia hospodárstva, ktoré sú z hľadiska tvorby pridanej hodnoty a hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky menej atraktívne (montáž, distribučné centrá a pod.).

Na základe týchto skutočností boli investičné projekty rozdelené do troch základných typov:

  • typ A
    • spracovateľský priemysel: investičné Projekty zavádzajúce novú výrobu a montáž komponentov ako aj finálnych produktov, príp. opravy.
    • distribučné a logistické centrá: centralizované spracovanie v oblasti obslužných činností
  • typ B
    • strategické investície v high-tech sektoroch so sieťovými externalitami (informačné a komunikačné technológie – ICT, biotechnológie, nanotechnológie, atď.) ide o projekty, ktoré výrazne prispejú k rozvoju high-tech sektorov, v ktorých dochádza k sieťovým externalitám (t.j. situácia, keď produktivitu daného subjektu zvyšuje blízkosť iných subjektov alebo firiem, univerzít, výskumných inštitúcií a pod., prípadne kde prítomnosť daného subjektu zvyšuje produktivitu v iných podnikoch) Ide najmä o sektory s vysokým technologickým komponentom, ako napr. informačné technológie, nanotechnológie a biotechnológie
    • centrá strategických služieb: centrá zdieľaných služieb (centralizácia podporných činností ako napr., ľudské zdroje, ICT, predaj, a pod.), zákaznícke centrá a centrá technickej podpory, call centrá (centrá zabezpečujúce obsluhu zákazníkov prostredníctvom telefónu, faxu, e-mailu, internetu)
  • typ C
    • výskumné a vývojové centrá, technologické centrá, centrá technologického rozvoja: výskumná a vývojová činnosť, ktorá nie je priamo napojená, resp. spojená s priemyslom alebo obchodnou činnosť, resp. vývoj nových výrobkov, procesov a služieb, ktoré zabezpečia významné zlepšenie existujúcich výrobkov, procesov a služieb.

Charakteristika, stratégia a ciele podniku

Z ekonomického hľadiska je podnik ekonomický právny subjekt, právnická osoba, ktorá premieňa vstupy inputy (práca, pôda, kapitál) na výstupy outputy (tovary a služby) za odmenu. Zmyslom existencie podniku je splnenie vytýčených cieľov, uspokojenie potrieb tretích osôb (spotrebiteľov), ale aj zamestnancov a vlastníkov a hlavne dosahovanie zisku.

Spoločenská zodpovednosť podnikov

Čítať viac

POISTENIE

Poistenie  patrí   medzi   určité   špeciálne   druhy   prenosu   rizika.Negatívne dôsledky rizika určitej budúcej situácie sa prenášajú na poisťovňu, ktorá podľa podmienok poistnej zmluvy kryje tieto straty buď v plnej miere, alebo čiastočne. Firma, ktorá sa poisťuje, platí samozrejme poisťovni určité poplatky, ktoré sa zahŕňajú do jej nákladov ako poistné.

Pri poistení zahraničných rizík, ktoré majú vzťah k medzinárodnej výmene tovaru, dochádza často k zmene rizika, a to zjavnej, postupnej alebo okamžitej. Uvedené zmeny  môžeme spravidla rozdeliť do dvoch skupín:

sťaženie  rizika –  ide  o   skutočnosť,   ktorá   síce   môže    zmeniť

pôvodne predpokladaný priebeh výmeny tovaru, ale nemusí viesť ku škode. Ide napríklad o prípad, keď sa zdrží vykládka tovaru.

vzrast  rizika –  ide  o  rast   rizika   vyvolaný   v  dôsledku  nových

skutočností, napr. rastom cien lodí, tovaru, kumulácie škôd.

Riziká  v poisťovaní môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:

obchodno – finančné: vyplývajú z  ekonomických  podmienok  pri

výmene tovarov na zahraničných trhoch, pri realizácii partnerských vzťahov medzi odberateľom a dodávateľom a hlavne pri doprave vyvážaných a dovážaných tovarov.

Finančné riziká majú osobitnú pozíciu a to hlavne pre zhoršovanie vývoja  ekonomík  jednotlivých štátov a pre znehodnocovanie meny, ktoré vyvoláva inflačný vývoj vo svetovom hospodárstve ako aj v jednotlivých regiónoch. Tieto procesy a ich dôsledky sú faktormi, ktoré neumožňujú vždy reálne predvídať budúci vývoj a s ním súvisiace reálne oceňovanie rizík vo vzťahu k ich poisteniu.

Druhy poistenia

V systéme zahraničného poistenia rozoznávame nasledujúce druhy poistenia:

– dopravné poistenie ( kargo)

– poistenie investičných celkov

– poistenie výstav a veľtrhov

– poistenie vývozných úverov a dokumentárnych obchodov

poistenie zodpovednosti za výrobok

– poistenie špeciálnych rizík

Zentiva – úspešná značka za dva roky

Zentiva je moderná a dynamická farmaceutická skupina, ktorá sa špecializuje na vývoj, výrobu a marketing značkových ekvivalentov. Má dominantnú pozíciu na českom   a slovenskom trhu a je jedným z hlavných dodávateľov farmaceutík v strednej a východnej Európe. Jej poslaním je zlepšovať kvalitu života občanov poskytovaním vysoko kvalitných liekov a služieb cenovo dostupných pre každého. Neúnavne sa snaží zabezečiť dlhší, zdravší a spokojnejší život svojich zákzníkov. Podnik je partnerom zdravotníkov a špičkových liečebných inštitúcií. Česká republika, Slovenská republika, Poľsko a Ruská federácia sú najdôležitejšími trhmi skupiny Čítať viac

Poskytovanie príspevku na novovytvorené pracovné miesta

Príspevok na novovytvorené pracovné miesta je možné Investorovi poskytnúť v súlade s § 54 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na úhradu mzdových nákladov za obdobie maximálne 2 rokov a to na každé pracovné miesto vytvorené v súvislosti s realizáciou projektu do 5 rokov od začatia realizácie projektu, maximálne však do 3 rokov odo dňa ukončenia investície do projektu. Príspevok na novovytvorené pracovné miesto môže byť poskytnutý maximálne v nižšie stanovenej výške, pričom Investor je zároveň povinný novovytvorené pracovné miesto udržať po dobu najmenej 5 rokov od okamihu jeho vytvorenia

Intenzita maximálnej výšky príspevku na novovytvorené pracovné miesta bude závisieť od miesta realizácie projektu na území Slovenskej republiky a typu projektu.  Vo všetkých prípadoch bude poskytnutá pomoc maximálne do výšky 30 % mzdových nákladov ročne na každé vytvorené pracovné miesto, pričom v každom prípade bude stanovená maximálna absolútna výška pomoci na jedno pracovné miesto. Pomoc bude udeľovaná nasledovne:

zelená a žltá zóna: príspevok bude poskytovaný pri  typoch projektov A a B, pričom minimálne 30 % zamestnancov bude prijatých z radov evidovaných uchádzačov o zamestnanie.  Maximálna absolútna výška pomoci na jedno pracovné miesto je 125 tis. Sk Ak bude zo zamestnancov prijatých z radov evidovaných uchádzačov o zamestnanie minimálne 10 % znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, maximálna výška príspevku na každé takéto pracovné miesto je 150 tis. Sk. V prípade realizácie Projektov A a B v okresoch s priemernou evidovanou mierou nezamestnanosti viac ako 20% a splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete je maximálna absolútna výška príspevku na jedno pracovné miesto 200 tis. SK.

červená zóna: príspevok bude poskytovaný iba  pri type projektu B, pričom minimálne 10 % zamestnancov bude prijatých z radov evidovaných uchádzačov o zamestnanie. Maximálna absolútna výška príspevku na jedno pracovné miesto je 100 tis. Sk.

Pri projektoch typu C príspevok na novovytvorené pracovné miesta bude poskytovaný najviac vo výške 30 % mzdových nákladov ročne na každé vytvorené pracovné miesto. Maximálna absolútna výška pomoci na jedno pracovné miesto je 200 tis. SK.

Poskytovanie daňovej úľavy

Investorovi sa bude poskytovať štátna pomoc výlučne len vo forme daňovej úľavy, t.j. Investor nebude požadovať poskytnutie štátnej pomoci prostredníctvom iných foriem regionálnej pomoci stanovených v bode 5. a súčasne nebude požadovať poskytovanie pomoci na vzdelávanie týchto pravidiel.  Daňová úľava môže byť v takomto prípade poskytnutá Investorovi vo výške rovnajúcej sa 1,1 násobku maximálnych limitov.

Poskytovanie príspevku na vzdelávanie zamestnancov

Príspevok na vzdelávanie zamestnancov  je možné Investorovi poskytnúť v súlade s § 54 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na úhradu oprávnených nákladov spojených so všeobecným a špecifickým vzdelávaním zamestnancov Investora v súvislosti s projektom.

Všeobecné vzdelávanie: pomoc môže dosiahnuť 60 %  z Oprávnených nákladov zamestnávateľa (resp. 55% pre Bratislavský región), a  70 % ak ide o znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (resp. 60 % pre Bratislavský región). Príspevok na všeobecné vzdelávanie na jedného zamestnanca nemôže prekročiť maximálne limity.

Množstvo podnikateľov si na začiatku svojho „biznisu“ neuvedomí ako veľké je množstvo rizík, ktoré sú s danou činnosťou spojené. Tieto riziká môžu byť vyvolané z viac činností v celkovom danom procese riešenia podnikateľské problematiky, alebo môžu byť náhodné a v oboch prípadoch môžu viesť až k likvidácii sro. Pri tomto spôsobe ukončenie podnikania je však dôležité (v každom záujme podnikateľa) aby bol zastúpený skupinou odborníkov, nakoľko tento proces je časovo náročnejšia a vyžaduje informovanosť a zorientovanost v danej problematike likvidácie sro.

Empirizmus

V americkom manažmente je veľmi rozšírený empirický prístup, založený na analýze, zhodnotení a zovšeobecnení kladných i záporných skúseností manažérskej praxe. Najvýznamnejším empirikom po 2. svetovej vojne je Peter Drucker, ktorý viac ako 40 rokov výrazne ovplyvňuje manažérske myslenie. Je pre neho charakteristický široký záber skúmania a rozpracovania praktických otázok manažmentu. Po prvýkrát formuloval svoju koncepciu manažmentu ako umenia a ako súboru poznatkov na riadenie podnikovej činnosti. Podľa neho všetci manažéri musia vykonávať 5 základných činností: Čítať viac

ANALÝZA EXTERNÉHO PROSTREDIA PODNIKU

Pivovarníctvo na Slovensku pod ťarchou spotrebnej dane

Výrobcovia piva na Slovensku predpokladali, že spotreba piva dostane od začiatku nového milénia rastový trend. Tomu prispôsobili aj investície, ktoré sa v jednotlivých podnikoch pohybovali od niekoľkých stoviek až po miliardy korún. Dosiahnutie rastových cieľov by mali podporiť masívne marketingové kampane. Výrobcovia sa domnievali, že veľké objemy predaja zabezpečia dostatočnú rentabilitu aj pri nízkej cene. Zvýšenie spotrebných daní z piva v roku 2003 bolo však sklamaním. Ostré protesty pivovarov proti daniam vypukli hneď v lete 2003 ešte pred ich zmenou. Niektorí pivovarníci už v predstihu vyslovili obavu, že spotreba klesne o viac ako pätinu a prevádzky sa začnú zatvárať. Zatiaľ to v dvoch prípadoch urobil iba Heineken a celoslovenská výroba sa pri porovnaní Čítať viac