Vplyv zmeny cenovej hladiny na úrokovú mieru

Pozitíva reálna úroková miera je podnetom na odloženie spotreby .Stáva sa to ak je reálna úroková miera  vyššia ako miera časovej preferencie .Časová preferencia je spätá s ochotou/neochotou odložiť spotrebu do budúcnosti.

Existuje neistota tykajúca sa správania domácnosti a možno sa stretnúť s rôznymi názormi na to ,či je spotreba podmienená reálnou úrokovou mierou, ktorá nie je priamo pozorovateľná .

Na jej zachytenie treba poznať  nominálnu úrokovú mieru a očakávanú mieru inflácie .

N.G.Mankiwa zastáva názor ,že  na baze analýzy správania individuálnych ekonomických subjektov nie je možné predvídať efekt zmeny úrokovej miery. Empirické štúdie naznačujú, že pokles úrokovej miery môže viest k rastu spotreby ,avšak tento efekt je relatívne slabý.

Americkí ekonómovia Dornbusch a Fisher poukazujú na nejednoznačné výsledky ,ktoré vyplývajú z uskutočnených prieskumov. Zvýšenie  úrokovej miery zvyšuje vynos a sporenie sa stáva atraktívnejším ,ale zároveň sa stáva menej nevyhnutným ,lebo očakávanú cieľovú sumu možno dosiahnuť pri nižších úsporách . Malo výskumov potvrdilo výrazné klady účinok zvýšenia úrokovej miery na úspory.

Význam morálnej dimenzie pri spotrebne a tvorbe uspor

Moderné teórie spotreby vysvetľujú tvorbu uspor želaním zabezpečiť si určitú stálu úroveň spotreby v rámci celého životného cyklu. A Etzioni označil minimálne 3 morálne hodnoty , ktoré takisto ovplyvňujú tvorbu uspor:

  • Miera v akej sa považuje za nemorálne byt zadlžený
  • Presvedčenie ,že treba sporiť aby sa človek nestal závislým od iných
  • Je potrebné pomôcť deťom pri “štarte do života“

Z pohľadu akceptácie týchto hodnôt vzniká kritická výhrada voči teórii životného cyklu ,ktorá sporenie vysvetľuje želaním uchovávať si rovnakú úroveň spotreby v čase odchodu do dôchodku ,v čase keď pracovný dôchodok bude nulový .

Mieru uspor ovplyvňuje aj morálne hodnotenie nákupov na uver .Rozmach kreditných kariet vedie k rastu spotreby a poklesu uspor alebo tvorbe negatívnych uspor jednotlivých domácnosti ,čo znižuje celkove úspory domácnosti.

Optimistické/pesimistické očakávania a ich vplyv na spotrebu a úspory

Správanie domácnosti je podmienene ich očakávaniami, ktoré sú vždy spojene s istou dávkou neistoty, nedôvery ,čo sa prejavuje aj v spotrebnom správaní domácnosti. Neistote a nedôvere možno pripísať skutočnosť ,že domácnosti sa spravidla správajú tak ,aby si udržali konštantnú úroveň svojich aktív a na spotrebu vynakladajú iba dôchodky ,ktoré im prinášajú jednotlivé aktíva . Úspory sú z hľadiska domácnosti akousi poistkou ,ktorá im pomáha tlmiť rôzne zmeny dôchodku ,než prostriedkom na zabezpečenie stálej úrovne spotreby v čase odchodu do dôchodku.

 

 

Očakávaná (anticipovaná) a neočakávaná (neanticipovaná)zmena cenovej hladiny .Reakcia na zmenu v krátkom a dlhom období

Očakávanie rastu cenovej hladiny bude mat vplyv na správanie ekonomických subjektov ,ktoré sa budú  snažiť znížiť svoju peňažnú hotovosť a budú zvyšovať spotrebu.

Pri neočakávanej zmene cenovej hladiny dochádza k znovurozdelovaniu bohatstva medzi veriteľmi a dlžníkmi. V krátkom období rast cenovej hladiny podnecuje spotrebu ,pretože kúpna sila peňazí klesá. V dlhom období nastáva pokles spotreby lebo sa  jednotlivé ekonomické subjekty snažia obnoviť svoje likvidne aktíva. Na agregátnej úrovni pokles likvidity vedie k poklesu spotrebných výdavkov a tým k poklesu agregátnych výdavkov ,keďže spotrebne výdavky sú ich organickou účasťou.

Efekt zmien úrokovej miery na spotrebu a úspory

Čítať viac

Efekt reálnych zostatkov peňažnej hotovosti ako špecifický prípad efektu bohatstva

Tento efekt odráža vplyv zmien v objeme realnych zostatkov peňažnej hotovosti na spotrebu. Reálne zostatky peňažnej hotovosti predstavujú množstvo peňazí ktoré si jednotlivé ekonomické subjekty ponechávajú v držbe. Ak sú reálne zostatky peňažných  hotovosti vyššie než žiaduce ,relatívne dlhodobo stabilne ,budú ekonomické subjekty zvyšovať spotrebu ,ak sú reálne zostatky peňažných hotovosti nižšie než žiaduce ,spotrebu znížia.

Každý podnikateľský subjekt je založený z totožného dôvodu a to z dôvodu dosahovanie zisku. Počas celého obdobia sa firmy dostávajú pred niektoré rozhodnutia, ktoré musí vyriešiť aby podnikanie mohlo fungovať ďalej. Ak nie sú niektoré z rozhodnutí tou správnou voľbou, je potrebné aby sa začalo uvažovať o likvidácii sro. Keďže sa jedná o náročnejšie proces je vhodné aby danú Čítať viac

Modifikácia spotreby a úspor v dôsledku zmien cenovej hladiny

Moderné ekonomické teórie spotreby chápu bohatstvo ako determinant spotreby. Zmena cenovej hladiny, ktorá modifikuje veľkosť bohatstva jednotlivých ekonomických subjektov, ale aj rozdelenie bohatstva medzi nimi,  ovplyvňuje spotrebu i úspory.

Každý podnikateľ v priebehu svojej činnosti sa snaží o dosahovanie čo najlepších výsledkov, ktoré jeho firmu dostávajú do rôznych záväzkov. Ak už je ale ich množstvo natoľko veľké, že už nie je iného východiska, vhodne zvolenou stratégiou je v takomto prípade zvoliť likvidáciu sro. Jedná sa však o komplikovanejšia proces s ktorým vie pomôcť len odborníci.

Pokles cenovej hladiny

Čítať viac

Dane a transfery – subdeterminant spotreby a úspor

Možno jednoznačne určiť že so zvyšovaním daní sa znižuje úroveň disponibilného dôchodku, no nie je možné jednoznačne určiť, aký to bude mať vplyv na spotrebu resp. úspory domácnosti.

Tento vplyv však možno predvídať, lebo závisí na rôznych faktoroch ako charakter daňovej zmeny, druh daní a iné.

Pri posudzovaní charakteru dňovej zmeny poznáme dočasnú daňovú zmenu, ktorá nemá až taký veľký vplyv na spotrebu ako trvalá daňová zmena. Ak ide o dočasný pokles daní, prax ukázala že to vedie skôr k rastu úspor, než k rastu spotreby.

Podnikanie na slovenskom trhu ako väčšina z nás vie, nie je práve najľahší činností vzhľadom i na nastavenej menej priaznivé podmienky. V prípade ak konateľ spoločnosti rozhodne o likvidácii sro už z akéhokoľvek dôvodu, správnym riešením je obrátenie Čítať viac

Rozdeľovanie a znovurozdeľovanie dôchodkov (bohatstva) – subdeterminant spotreby a úspor

Spotreba nie je ovplyvňovaná len výškou dôchodkov resp. bohatstva, ale aj rozdelením týchto dôchodkov resp. bohatstva.

S týmto rozdeľovaním dôchodkov sa vyskytuje problém dôchodkovej nerovnosti, ktorú niekto akceptuje ako výsledok fungovania trhu, a niekto odsudzuje a navrhuje zasahovať do rozdeľovania a zmierniť tak túto nerovnosť.

Prehľad argumentov pre a proti zasahovaniu do rozdeľovania je bližšie uvedený v diele Teórie spotreby, úspor, investícií a vládnych výdavkov.

Najzložitejšie je nájsť konsenzus medzi týmito prístupmi, aby neboli demotivačné ani pre jednu stranu, ktorej sa to týka.Existujú rôzne názory na to čo spôsobuje vyššiu spotrebu. Či je  to vyššia dôchodková nerovnosť alebo nižšia dôchodková nerovnosť. Čítať viac

Bohatstvo – základný determinant spotreby a úspor

Na rozdiel od dôchodku, ktorý je tokovou veličinou, bohatstvo je stavovou veličinou, ktorá odráža peňažnú hodnotu všetkých aktív, ktorými domácnosť disponuje k určitému časovému okamihu.

Skutočnosť že väčšie bohatstvo vedie k vyššej spotrebe, sa nazýva efekt bohatstva. Príkladom sú dvaja spotrebitelia, z ktorých prvý má na účte odložených 100 000 SK a druhý tam nemá nič. Prvý spotrebiteľ môže spotrebovať časť bohatstva, kým druhý nemá žiadne bohatstvo, z ktorého by mohol čerpať.

Čím väčšie bohatstvo domácnosť vlastní, tým má väčšie predpoklady na nadobudnutie vyšších dôchodkov, ktoré zasa vo väčšej miere umožňujú zvyšovať bohatstvo. Čítať viac

Analýza základných determinantov a subdeterminantov spotreby a úspor

Dôchodok – základný determinant spotreby a úspor

Dôchodok  je pojem, na ktorý  sa možno pozerať z rôznych hľadísk a z toho vyplýva aj veľa rôznych definícií.

Podľa Samuelsona a Nodrhausa dôchodok vyjadruje celkový objem peňazí, ktoré získava osoba alebo domácnosť za určité obdobie. Pričom ide o tokovú veličinu. Širším vymedzením dôchodku sa stretávame u Lisého, podľa ktorého dôchodok predstavuje tok reálnych alebo finančných zdrojov, ktoré priamo alebo nepriamo plynú z výroby a pripadajú jednotlivým ekonomickým subjektom. Ide o širšiu definíciu, lebo odmena sa tu chápe v peňažnej ale aj naturálnej podobe.

Podnikateľská činnosť nie je práve najľahším druhom zárobkovej činnosti v súčasnosti a počas podnikania môže nastať množstvo nepríjemných okolností, ktoré v konečnom dôsledku vedú až k likvidovanej sro. Tento bod je najvhodnejší konzultovať s odborníkmi, ktorí sa danou problematikou zaoberajú. Čítať viac

DAŇE

Charakteristika

Daň je (v slovenskom práve) platba fyzických alebo právnických osôb, ktorá je vynútiteľná, nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca a ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.“

Podnikanie na slovenskom trhu ako väčšina z nás vie, nie je zrovna najľahšiu činnosťou vzhľadom aj na nastavené menej priaznivé podmienky. V prípade ak sa konateľ spoločnosti rozhodne o likvidáciu sro už z akéhokoľvek dôvodu, správnym riešením je obrátenie sa na špecialistov, ktorí sa danou problematikou zaoberajú. Takýmto spôsobom získajú istotu a prístup odborníkov, ktorí likvidáciu vykonajú.

Dane platné na Slovensku

Čítať viac

Vplyv verejných financií

Verejné financie

Oblasť verejných financií zahŕňa problematiku štátneho rozpočtu, miestnych rozpočtov a verejných fondov. V rámci štátneho rozpočtu je dôležitá problematika daní, dotácií, ciel a celkový stav štátneho rozpočtu – jeho prebytkovosť alebo schodkovosť.

Podnikanie na slovenskom trhu ako väčšina z nás vie, nie je zrovna najľahšiu činnosťou vzhľadom aj na nastavené menej priaznivé podmienky. V prípade ak sa konateľ spoločnosti rozhodne o likvidáciu sro už z akéhokoľvek dôvodu, správnym riešením je obrátenie sa na špecialistov, ktorí sa danou problematikou zaoberajú. Takýmto spôsobom získajú istotu a prístup odborníkov, ktorí likvidáciu vykonajú.

Daňová politika štátu pôsobí vo viacerých smeroch:

– sadzby nepriamych daní – dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní – ovplyvňujú štruktúru dopytu po jednotlivých druhoch tovaru a služieb a tým aj objem predajov podnikov, ktoré ich produkujú. Zvýšenie daňových sadzieb pri niektorých skupinách produktov oslabuje dopyt po nich a obrátene.
– podmienky priameho zdaňovania podnikových dôchodkov daňou z príjmov a majetkovými daňami – daňou z nehnuteľností, daňou s prevodu nehnuteľností, cestnou daňou – sú významné pri mnohých finančných rozhodnutiach podnikov. Ovplyvňujú rozdeľovanie podnikových ziskov, a tým nepriamo aj investičnú aktivitu podniku. Znižovanie sadzieb priamych daní je klasickým nástrojom štátu na podporu ekonomického rozvoja podnikovej sféry.

Čítať viac